Vo Svätom písme sa stretávame s mnohými otázkami, ktoré kládli ľudia Ježišovi. Medzi nimi nachádzame otázku jedného znalca zákona, ktorý sa pýta Ježiša: „Kto je môj blížny?“ Ako odpoveď dostáva príbeh o milosrdnom Samaritánovi.
Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň“ (LK 10, 30-33).
Slovo „blížny“ bolo v Ježišových časoch vnímané ako niekto, kto patrí rovnakej skupiny, či etnika. Keď pozorne čítame Sväté písmo zistíme, že Samaritáni boli Židmi opovrhovaní, považovaní za nečistých, za tých, ktorí nepatria medzi „blížnych“, ktorým niekto pomôže. Preto toto podobenstvo môže na nás pôsobiť šokujúco, pretože, ten kto poskytol pomoc bol „outsider“ – Samaritán, ktorý videl dôstojnosť druhého človeka. Nálepka „menejcennosti“ je v Ježišovom podobenstve úplne zničená. Samaritán v príbehu núti všetkých počúvajúcich rozpoznať jeho všímavosť prejaviť lásku. „Outsider“ mal otvorené srdce na potreby druhých. Aj keď nepoznal človeka, ktorý potreboval pomoc, neváhal a pomohol mu. Nevypočítaval, že keď mu pomôže tak dostane za to odmenu, či nejaké ocenenie. Videl niekoho v núdzi a stal sa mu blížnym.
Našim blížnym je ktokoľvek s kým sa stretávame, s kým môžeme zdieľať Božiu lásku. Našim povolaním je milovať nielen tých, ktorí sú nám podobní alebo s ktorými sa cítime príjemne, ale všetkých, ktorých nám Boh posiela do cesty. Podobenstvo nám pomáha pochopiť, že láske nezáleží na tom, či zranený brat pochádza odtiaľto alebo odinakiaľ. Pretože je to „láska, ktorá trhá reťaze, čo nás izolujú a oddeľujú, a vytvára mosty; láska, ktorá nám umožňuje budovať veľkú rodinu, kde sa všetci môžeme cítiť ako doma. Láska, ktorá pozná súcit a dôstojnosť“ (FT 62). Tieto slová pápeža Františka v encyklike Fratelli tutti (o bratstve a sociálnom priateľstve) nás vyzývajú nachádzať súcit s každým človekom, s ktorým prichádzam do styku. Ako veľmi sme to mohli vidieť počas pandémie koronavírusu, kde nielen jednotlivci, ale aj skupiny ochotne pomáhali tým, ktorí ostali zatvorení v karanténe, či boli chorí. Bolo krásne pozorovať, ako ľudia šijú rúška, robia nákupy tým, ktorí sú v karanténe, či iným kreatívnym spôsobom poskytujú pomocnú ruku alebo potešenie druhým.
Byť ako milosrdný Samaritán neznamená pomáhať len vo veľkej veci a tak, aby si to veľa ľudí videlo, ale častokrát sú to práve skutky a DOBROčiny, ktoré sú malé a nenápadné. No, pre daného človeka, ktorému takto prejavíme svoju blízkosť je to kreatívna láska, ktorá pozná súcit a dôstojnosť. Pán Ježiš nás nepozýva, aby sme sa pýtali, kto sú tí, čo sú nám blížni, ale aby sme sa my sami darovali ľuďom našu blízkosť.
Pápež František hovorí tieto slová: “Byť „skutočnými kresťanmi“ znamená nemať strach „zašpiniť si ruky či odev“ dotykom blížneho. Nebojme sa teda priblížiť k druhým v našom okolí a zašpiniť si ruky či odev. V rámci kampane Detský čin pomoci to môžeme urobiť pestrosťou DOBROčinov, kde spolu s našimi deťmi upriamime náš zrak na blížneho v našom okolí, v našej farnosti. Ježišovým záverom podobenstva je požiadavka: „Choď a rob aj ty podobne“ (Lk 10, 37). Poďme tak ako Samaritán v ústrety blížnym. Zapojte sa so svojou skupinkou detí do Detského činu pomoci. Viac nájdeš na webe erko.sk/dcp.
Monika Vojtašáková, koordinátorka kampane Detský čin pomoci 2021
