9.marca 2012 zomrela po ťažkej chorobe naša aktívna eRkárka zo Zákamenného Marta Janoťáková. Prosíme spomeňte si na ňu a jej rodinu v modlitbách.
Marta bola okrem práce v eRku, od 13. ročníka Dobrej noviny zodpovedná za koledovanie v Zákamennom a v 14.ročníku DN bola spolu so skupinkou z farnosti koledovať aj u prezidenta SR. Pôsobila ako katechétka na Základnej škole a cez časopis Rebrík sme s ňou boli v kontakte minimálne od roku 2007, kedy prebrala odoberanie nášho časopisu pre deti vo svojom okolí.
V decembri 2011 dostala od Rady mládeže Žilinského kraja ocenenie Srdce v rukách, na ktoré ju nominovali eRkári z OC Námestovo. Tu je časť z nominácie:
Marta Janoťáková prišla do nášho oblastného centra ako blesk z jasného neba. Po odchode osoby zodpovednej za farnosť Zákamenné na vysokú školu sa ujala vedenia mládeže ona – napriek tomu, že je matka a manželka, našla si čas venovať sa mládeži a spolu s ňou venovala množstvo svojho času deťom vo farnosti.
Asi to bolo vekovým rozdielom medzi našim, veľmi mladým kolektívom a ňou, ale zo začiatku sme nevedeli, ako sa k nej správať, riešili sme malichernosti, ako či si máme tykať lebo nie. Ona však dokázala práve tento vekový rozdiel využiť a ponúkla nám úžasný príklad vlastného života. Dnes, keď všetci „nestíhame“ a nemáme na nič čas – práve ona, pracujúca matka, nám bola vzorom a vždy si na nás našla čas. Nebolo podujatie, na ktorom by sa s deťmi nezúčastnila, a rovnako pomáhala aj v aktivitách pre mládež oblastného centra.
S úsmevom na tvári nám vždy vedela z komplikovaných administratívnych záležitostí vyčarovať „len drobnosť“, ktorú treba vyplniť a môžeme ísť ďalej.
Nejde vôbec o to, koľko akcií pomáhala zorganizovať, koľkých stretiek pre deti sa zúčastnila a koľko hodín sa v priemere venovala dobrovoľníckej činnosti Ide o to, že ona sa dobrovoľníckej činnosti naozaj venovala, rozdávala sa pre nás a hlavne pre deti.
Martuška sa zúčastnila na 52. Základom kurze a tu je jeden lístok z jej kurzovej pošty vedúcim: “A človek nie je nikdy na toľko starý, aby sa nemal čo naučiť, aby nemohol získať nové podnety, skúsenosti, vedomosti a iné schopnosti prostredníctvom iných. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.” Marta J.
To my ďakujeme Bohu, za dar teba, Martuška, za to, že si nám – mladým eRkárom –ukazovala, čo znamená byť “mladým”. Ďakujeme za tvoju detskú radosť, zvedavosť a otvorenosť voči novým veciam i za to, že si nás brala vážne a dôverovala si nám.
