Dobrovoľnícke pôsobenie našich troch eRkárov v Keni je v poslednej tretine. Julka Pavlíková, MajkaČujová a František Malovec odleteli do Kene 19. júna 2013 na tri mesiace. Ako dobrovoľníci sa tam zapájajú do aktivít rozvojových projektov pre najviac znevýhodnené skupiny. Julka sa venuje malým dievčatám zo slumov v hlavnom meste, Majka je v centre pre deti so zdravotným znevýhodnením v Kitale – Kiminini a Feri je v centre pre chlapcov ulice v Nyeri. Na začiatku augusta sa po niekoľkých týždňoch opäť stretli v Nairobi, aby vyhodnotili svoje doterajšie pôsobenie a pripravili si program na zostávajúce týždne a to pod vedením DKA a eRko podpornej kancelárie v Nairobi. Po hodnotení išli na krátky výlet k Indickému oceánu, aby si dobre oddýchli a doplnili si mozaiku Kene krásnymi obrazmi prírody.
O svojej práci v projektoch nám napísali aj niekoľko slov:
František Malovec – program na podporu chlapcov ulice v Nyeri
„Program pre juniorov v St. Mary´s je úžasný projekt a je ako stvorený pre dobrovoľníkov, ktorí chcú, čo možno najviac, spoznať život chudobných Keňanov. Je to možné najmä vďaka návštevám rodičov chlapcov v ich vlastných domovoch a vidieť tak na vlastné oči v akých podmienkach žijú a rozprávať sa s nimi o radostiach a bolestiach ich životov.
Určite najsilnejším zážitkom z posledných dní bol príchod troch nových chlapcov do projektu. Rozdiel medzi chlapcami, ktorí v projekte už nejaký čas žijú a nimi, je veľmi veľký. Boli to chlapci z ulice, veľmi hladní, pod vplyvom drog, sebeckí, nevychovaní. Pod tým všetkým je, ale nevinné dieťa, ktoré nemalo šťastie žiť v, povedzme normálnych, podmienkach v akých by malo dieťa vyrastať. Pevne verím, že sa nám ich tu podarí udržať a dostanú tak šancu na zmenu v živote.“
Feri
Foto: Feri s chlapcami v Nyeri Zdroj: archív FM
Júlia Pavlíková – Projekt pre dievčatá so slumu, Nairobi
„Ja osobne vnímam svoj pobyt v Keni ako veľmi obohacujúci čas. Niekedy si pripadám, že tu viac dostávam, ako prijímam. Od detí a zamestnancov v projekte, cez bežných okoloidúcich v uliciach Nairobi, či veriacich, ktorých stretávam pred a po svätej omši, až po tetu predavačku v shopping centre v South B. Obyčajní ľudia, no ľudia s otvoreným srdcom.
Rescuedada (v preklade zachráň sestru) je perfektný projekt. Skutočne dobre fungujúci a organizovaný. Momentálny počet dievčat rehabilitujúcich a reintegrujúcich sa v projekte je 68. Niektoré sú tam už rok, iné boli nájdené a privedené políciou alebo sociálnymi pracovníkmi v priebehu obdobia marec – máj. Malé dedičky sú veľmi fajn. Krpce v babyclass (škôlke) majú okolo 5 rokov. S nimi je veľká zábava. Okrem babyclass majú ešte tri triedy, v ktorých sú dievčatá podelené podľa úrovne ich vedomosti. Sú veľmi fajn. S nimi sa dá už aj nejaká reč prehodiť, lebo angličtina je už na určitej úrovni.
Čo sa mňa týka, po týždni a pol takého rozkukávania sa v projekte sme spolu s pomocou učiteľov otvorili art-class, kde učím v priebehu dňa cca 3 skupinky dievčat a takto sa prestriedajú všetky. Tak tvoríme, vymýšľame, maľujeme, striháme, lepíme… Sú veľmi snaživé a porobili pekné veci. Prikladám pár foto z nášho spoločného času a srdečne vás všetkých pozdravujem.“
Julka
Foto: Julka s dievčatami v art-class Zdroj: archív JP
Mária Čujová, diecézny program na podporu detí so zdravotným postihnutím, Kitale
„Ahojte, ozývam sa po dlhšej prestávke. V kancelárii v Kitale nešiel net a v mobile sa mi to ťažšie „ťuká“.
V prvom rade ĎAKUJEM za modlitby. To, čo tu Boh koná, je zázračné! Každučký deň je niečím výnimočný, niečím nezabudnuteľný!Ľudia sú naozaj veľmi priateľskí, srdeční a radi pomôžu.
Duch Svätý naozaj poletoval, keď mi vyberali projekt. Som v najlepšom projekte na svete!
Ráno zvyčajne chodím do školy, učím 5 ročníkov v jednej triede matematiku a angličtinu + prvé týždne ma potom deti učili swahilčinu. Ak už nevládzu sedieť a učiť sa, prejdeme na tvorivé aktivity. Kreslili sme, maľovali, robili papierové lietadielka. Vo veľkej obľube sú farbičky. Naučili sme sa už 9 piesní so staršími chalanmi, mladšie deti vedia možno 4-5. Milujú „Fliflaijulala“ a „Aleluyashabalaba“. Už to vedia aj susedovci a učitelia zo školy. Tí, i napriek pretrvávajúcemu štrajku, sem-tam prišli k deťom a aspoň tých starších čosi poučili.
Raz týždenne, v pondelky, chodím do Kitale (cca. 20 km od Kiminini), do diecéznej kancelárie, kde cez obed odbehnem na sv. omšu! Prepisujem správičky a pod.
Minulý týždeň sme boli na návšteve všetkých 3 smallhomes (malé domovy pre deti so zdravotným znevýhodnením)ktoré spravuje diecéza s Jane a Edwinom z podpornej kancelárie DKA a eRkaz Nairobi. Mohla som tak nahliadnuť aj do Ugandy, keďže jeden z domov je blízko hraníc…
Všetci veľmi pozdravujú a ĎAKUJÚ za všetko, čo robíte.
Tak nateraz asi všetko. Vytrvajte v modlitbách.
S láskou Mária “
Foto: Máme sa výborne. Majka s deťmi v Kiminini, Zdroj: archív MČ
Viac si môžete prečítať TU:
