O Božej láske sme sa rozprávali s o. Jozefom Mojžiešikom, ktorý je už 13 rokov autorom “Nimralovín”. Ako kňaz pôsobí na Diecéznom katechetickom úrade Žilinskej diecézy. Venujete sa katechéze dospelých, vediete kurz Náboženstvo pre dospelých a tvoríte Metodické materiály.
1. V encyklike pápeža Františka Dilexit nos – Miloval nás pápež František píše o Božej láske. Ako zažívate vy Božiu lásku? Ako viete, že vás Boh miluje?
No, poviem vám to takto: viem to presne tak, ako viem všetko ostatné – lebo som sa to naučil.
Jedna z prvých vecí, čo človek zažije, je láska. Keď sme prišli na svet, obklopovala nás zo všetkých strán. Síce sme to nechápali, nevedeli pomenovať, ani si to už nepamätáme, ale naše telo vie, čo je láska. Bolo tam plno nežností, objatí, bozkov, túlenia a milých slov. A ešte oveľa viac starostlivosti – drina, únava, strach, obetavá pomoc, vždy, keď sme čo i len zamrnčali.
Tie nežnosti a objatia sme pochopili ako lásku celkom rýchlo. No to, že ešte väčším prejavom lásky je starostlivosť, pozornosť, obetavosť, vstávanie k chorému dieťaťu uprostred noci, trpezlivé odpovede na milióny otázok, alebo prebaľovanie plienok, ktoré fakt nevoňali najlepšie – to nám došlo, samozrejme, až oveľa neskôr.
Dnes už viem, že toto všetko, a ešte omnoho viac, znamená byť milovaný. Niekto ma naučil, že rodičia ma milujú, a že to robia práve takto.
A podobne, niekto ma naučil, že Boh ma ľúbi, a že to robí po svojom. V jeho prejavoch lásky je oveľa menej emócií a oveľa viac tej praktickej, starostlivej stránky. V tomto zmysle je pre mňa Boh skôr starostlivý Otec ako nežná mama, ktorá viac „objíma“.
Takže, ako viem, že ma Boh ľúbi? Viem to, lebo ma to niekto naučil. Nemyslím tým, že mi niekto povedal poučku „Boh je láska!“ alebo „Boh ťa miluje!“ To tiež. Ale hlavne ma naučili vidieť v tom, čo sa deje okolo mňa a čo okolo mňa je, slovo lásky Boha pre mňa.
Napríklad, chodím rád na turistiku. Niekedy vyjdem na vysoký kopec a je tam nádherný výhľad. Len kopec a len výhľad. Ale inokedy je ten istý kopec a ten istý výhľad pre mňa Božím vyznaním lásky. Ako to viem? Je to ako s kvetmi. Väčšinou sú to len obyčajné kvety. Ale niekedy je to vyznanie lásky. A presne tak viem, že ma Boh miluje – vidím ho v detailoch a momentoch, ktoré sa inak môžu zdať obyčajné.
2. Poháňa Vás Božia láska byť darom pre druhých? A ako?
Poháňa ma Božia láska byť darom pre druhých? A ako? Pre mňa je láska dialóg. Jeden niečo povie, druhý odpovie.
Napríklad: „Mám ťa fakt rád,“ povie jeden.
„Chcem ti pomôcť,“ odpovie druhý.
„Ďakujem, že stojíš pri mne!“ hovorí prvý. A takto to ide ďalej.
Jednoducho povedané, láska sú otázky a odpovede. „Pomôžeš mi?“ „Jasné!“
Príjemné pocity nás môžu, čo sa týka správnych odpovedí, nasmerovať. Keď mi je s niekým dobre, spýtať sa ponúknuť mu pomoc je ľahké.
Ale tá vyskúšaná láska je povedať „Pomôžem ti,“ aj vtedy, keď mi ten druhý neskonale lezie na nervy.
Keď chápem, že Boh ma ľúbi, mám v podstate len dve možnosti. Buď budem aj ja ľúbiť jeho, alebo ho budem jednoducho ignorovať.
A ani tu sa nedá spoliehať len na pocity. Niekedy pomôžu veľa, inokedy vôbec. Slúžiť Bohu je niekedy úžasne príjemné a inokedy fakt otravné. Milovať ho znamená robiť to aj vtedy, keď sa mi nechce.
A je to o to náročnejšie, že Ježiš chce, aby sme milovali jeho v druhých ľuďoch, zvlášť v tých, ktorí nás ani v láske nemajú. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie. Ale láska je proste dobrý motív.
3. Ako môžeme my (animátori) prehlbovať Božiu lásku v nás? Ako sa naozaj stávať Božím darom, skrze Jeho lásku?
Myslím, že princíp je úplne rovnaký ako v bežných medziľudských vzťahoch. Predstavte si takého chalana, čo si hovorí: „Čo mám urobiť, aby som cítil, že ma moja vyvolená miluje?“
- Prvý krok je zmierenie. Ak bol včera na ňu nepríjemný, je jasné, že lásku od nej cítiť nemôže. Nie preto, že by ho ona prestala milovať. Ale preto, že medzi seba a ju postavil prekážku.
Presne tak je to s Bohom. On nás neprestane milovať. Ale naše hriechy sú takou prekážkou. Treba sa s nimi vysporiadať. Hneď a bez otáľania. - Druhým krokom je blízkosť. Ak náš chalan sedí celý deň vo svojej izbe a gamuje, ťažko môže vnímať lásku dievčiny, ktorá býva o pol kilometra ďalej. Proste s ňou musí tráviť čas. Takže tráviť čas s Bohom – to je ďalší krok.
- Tretí krok je kvalita spoločného času. Niekde som čítal super myšlienku: „Mobil je dobrý nástroj, ako sa zblížiť s tými, ktorí sú ďaleko. Ale je ľahké ním rozbiť vzťahy s tými, ktorí sú blízko.“ Ak bude ten náš chalan počas rande donekonečna hladkať mobil, moc si tým nepomôže. Radšej by ju mal chytiť za ruku, venovať jej pozornosť, obdivovať ju a chváliť.
Vo vzťahu k Bohu to môže byť presný obraz modlitby. Trávim čas s Bohom. Venujem mu pozornosť. Chválim ho za to, čo okolo seba objavujem. Ďakujem mu…
Takže máme tri kroky: zmierenie, blízkosť a kvalitný čas. No a najneskôr niekde po tomto kroku by si mal človek uvedomiť, že si celý čas kládol nesprávnu otázku, že to treba celé prevrátiť naruby.
- Pretože ak sa náš mladík pýta, čo má urobiť preto, aby sa cítil viac milovaný, je to nezrelá otázka. Mal by sa pýtať inak: „Čo môžem urobiť, aby som svoju milú miloval viac? Čo dnes urobím, aby jej so mnou bolo dobre?“
Je super, keď nám je s Bohom dobre. Ale my nie sme kresťania preto, aby sme „cítili“ Božiu lásku. Často ju ani necítime. Ani manželia, ktorí sa milujú, niekedy lásku necítia. Na prvom mieste sú spolu preto, aby milovali toho druhého, nie preto, aby cítili jeho lásku. Hoci to samozrejme dosť pomáha.
- Ale ako teda milovať Boha? Ježiš odpovedá: „Miluj blížneho.“ A potom dodáva: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste to urobili.“
Mám veľmi rád tú pasáž, keď Ježiš pri týchto slovách postaví doprostred učeníkov dieťa. Kedysi som si pri tom evanjeliu predstavoval také to milé, zlaté, modrooké dieťatko. Teraz mám skôr pred očami ušmudlané, uvrešťané a usoplené chlapča s ADHD, čo sa práve hodilo od hnevu o zem. A to je presne to, o čom Ježiš hovorí: „Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mt 18,5) Týmto sa stávame Božím darom.
