„Dobročinnosť je výnimočný stav, keď sa z ľahostajného prúdu človečiny oddelí skutočná ľudskosť, aby pomohla trpiacemu.“ (Milan Rúfus)
Ponúkame niekoľko tipov a skúseností animátorov, na čo treba pamätať a čo nezanedbať, ak chceme s deťmi zmeniť svet k lepšiemu. Teda aspoň ten kúsok z neho, v ktorom spoločne žijeme.
Rozhodnutie dať záväzok
Na počiatku každého menšieho či väčšieho činu stojí rozhodnutie, že ideme do toho. Pri našich DOBROčinoch, to môže byť rozhodnutie jedného či viacerých animátorov, ktorí si povedia, že chcú otvoriť dvere svojej stretkárne, chcú prijať nové výzvy a s odvahou uskutočňovať ideu detskej participácie a angažovanosti. Je to nepochybne cesta dôvery, otvorenosti a spolupráce. Na jej začiatku stojí rozhodnutie, z ktorého vyplýva záväzok – čo začneme, to aj zo všetkých našich síl dokončíme. Veď ako hovorí výrok istého filozofa: „Cesta dlhá tisíce míľ sa začína jediným krokom.“ Tým jedným krokom je rozhodnutie dať záväzok. Majme jasnú víziu. Keď si už povieme, že ideme do toho, je potrebné začať pracovať na vízii. Mohli by sme ju definovať ako obraz budúcnosti, ktorý maľujeme. Je to myšlienka či nápad, ktorý postupne pretvárame do čoraz reálnejšej podoby.
Vytvorme si víziu spoločne
Ak má byť naša vízia uskutočnená v spoločenstve, musíme si ju v ňom aj vytvoriť. Iste, niekto príde s väčším množstvom nápadov a podnetov, niekto s menším, ale podstatné je, aby každý dostal priestor a možnosť vyjadriť sa, priložiť ruku k dielu a bol nielen počutý, ale aj vypočutý. Oveľa ľahšie sa pracuje na spoločnom diele, ak všetci zúčastnení príjmu dohodnutú víziu za vlastnú a stotožnia sa s ňou. Možno ju nebudeme mať hneď na začiatku spracovanú a premyslenú do detailov a na niektorých jej častiach budeme pracovať postupne. Zároveň buďme otvorení na nové myšlienky a nápady, ktoré k nám prídu počas prípravy na realizáciu nášho dobrého diela.
„Deti práca veľmi bavila, hlavne, keď za pomoci dospelých mohli píliť, strihať, kosiť, … s vedomím, že touto dobrovoľnou službou prispejú k zveľadeniu nášho spoločného okolia. Ľudia hodnotili našu činnosť veľmi pozitívnymi ohlasmi, správami, povzbudeniami, ktoré sú pre nás hnacím motorom.“ (animátori z obce Rakúsy)
Dôverujme deťom
Deti majú prekvapivý potenciál meniť svet. Načúvajme im, počúvajme ich a dôverujme im. Buďme trpezliví, ak hneď neprídu s vlastným nápadom. Krok za krokom veďme deti k tomu, aby si napr. Do ďalšieho stretka všímali, kto z okolia potrebuje pomoc, čo by potrebovali susedia, farníci, spolužiaci… a čo z toho dokážeme spolu uskutočniť. Rozprávajme sa o tom spolu a hľadajme možnosti pomoci. Využime správnym spôsobom dary a talenty detí (i animátorov). Pri výbere spôsobu, akým sa zaangažovať s naším detským spoločenstvom v miestnej komunite by sme okrem zisťovania potrieb komunity mali brať do úvahy dary, talenty a schopnosti našich detí.
Ideálom je, ak v tom nájdeme prienik, podobne ako ho našli viaceré DOBROtímy:
- Vedúci stretka si všimol, že jeho deti zo stretka (poväčšine chlapci) veľmi radi tvoria a vyrábajú. Preto spolu vymysleli, že na škole, kde prebiehajú ich stretká, vyrobia z kartónových škatúľ koše, v ktorých žiaci a študenti školy budú môcť separovať odpad.
- V rodine, ktorá uvažovala, ako prispieť v ich miestnej komunite, dostali nápad deti. Najstarší syn, ktorý chodí do bilingválnej anglickej školy navrhol, že by si mohli s inými deťmi čítať anglické knižky. Keďže má výbornú anglickú výslovnosť, tejto úlohy sa ujal on. Mladšia sestra zase rada spieva, a tak s pomocou maminy učia deti spievať jednoduché anglické pesničky.
Perfektné je, ak sa potreba komunity a talenty, dary a schopnosti detí spoja aj s darmi, talentami a nadšením animátorov. V jednej farnosti, niektorí z animátorov sú členmi miestneho ochotníckeho divadla, a preto sa rozhodlo prepojiť svoj stretkársky DOBROčin s touto záľubou. Niet pochýb, že scenár, či réžia boli v tých správnych rukách. Tradícia divadla v obci bola určite motiváciou navyše, veď rodičia detí budú nepochybne radi, ak ich deti v nej budú pokračovať.
Stúpajme so svojimi deťmi po rebríku participácie
Rebrík participácie vyjadruje mieru participácie (spoluúčasti) na živote nejakej komunity (rodina, škola, samospráva, farnosť, stretko a pod.) Našou snahou by malo byť to, aby sme stúpali spolu s naším detským spoločenstvom v miere angažovanosti pre miestnu komunitu.
Ako na to? Byť trpezlivý, zverovať deťom postupne viac zodpovednosti (napríklad úlohou detí na stretku bude, aby boli uložené pastelky), viac úloh, ktoré dokážu zvládnuť a povzbudzovať ich, aby si všímali ľudí vo svojom okolí… Nezabudnime, že je dobré, ak si po istom čase zhodnotíme, kam sme sa posunuli s našim detským spoločenstvom a my, animátormi, dokážeme vytvárať na našich stretkách podmienky pre rast našich detí v angažovanosti pre druhých.
Doprajme si čas, plánujme
Čas plánovania a prípravy je kľúčový. Všetko nepôjde hneď akoby lusknutím prsta. Plánujme v našom detskom spoločenstve čo a kedy spravíme pre pomoc druhým. Pri príprave pamätajme na to, aby sme všetko správne načasovali a predišli tomu, že sa nám množstvo vecí „nakopí“ alebo preťažíme úlohami a povinnosťami niektorých členov nášho spoločenstva. Nezabudnime na dôslednosť a spätnú kontrolu našich čiastkových cieľov a úloh.
Komunikácia ako základ napredovania
Viacero vedúcich poznamenalo, že jednou z prekážok, ktorú museli prekonať je zlá, či nedostatočná komunikácia. Najmä komunikácia medzi animátormi. Tento problém sa dá vždy vyriešiť jediným spôsobom – tým, že začneme komunikovať. Je veľmi užitočné, ak si s animátormi nastavíme pravidlá a
spôsoby komunikácie. Niekto najradšej četuje, niekto píše e-maily, niekto telefonuje. Niektoré spoločenstvo animátorov má založenú skupinu na sociálnej sieti a prostredníctvom nej komunikuje, plánuje a vymieňa si dôležité informácie. Niektoré zase zhromažďuje informácie na niektorom z cloudových úložísk… Nájdime si spôsob, ktorý nám bude najviac vyhovovať a je všetkým dostupný. Keď sa spolu dohodneme, je kľúčové tento spôsob dôsledne dodržiavať. Ak chceme, aby sme napredovali, musí byť naša komunikácia založená na pravdivosti, úprimnosti a otvorenosti.
Buďme otvorení spolupráci
Aby sa nám podarilo naše dobré dielo uskutočniť, je potrebná spolupráca. Nielen v rámci nášho spoločenstva, ale aj s ľuďmi v širšej komunite. Hľadajme v nej dôležitých dospelých, ktorí by nám pomohli a oslovme ich. Najčastejšie sú to starosta/starostka obce, riaditeľ/riaditeľka miestnej školy, pán farár, poslanci/poslankyne obecného zastupiteľstva, ale môže to byť aj vedúca miestneho klubu seniorov, miestnej knižnice… Ktokoľvek iný, kto má prehľad o dianí v obci, kto pozná jej obyvateľov, vie identifikovať ich potreby a má prostriedky, ktoré posilnia naše snaženie. Ďalej to môžu byť vedúci iných spoločenstiev alebo hnutí pôsobiacich v obci. Ísť za nimi, porozprávať sa s nimi a povedať im o našom zámere si vyžiada najmä veľa odvahy. Bude to úloha, pri ktorej viacerí vyjdeme zo svojej zóny komfortu. Keď sa už s nimi stretneme, nebojme sa hovoriť o našej veľkodušnej snahe pomôcť, pýtajme sa, čo si o tom myslia a či nám vedia pomôcť. Buďme otvorení ich podnetom. Poprosme ich o konkrétnu spoluprácu vo fáze prípravy, realizácie i vyhodnotenia.
Povzbudzujme deti a animátorov, aby zavolali na pomoc aj svojich rovesníkov – kamarátov, súrodencov, spolužiakov. Najefektívnejšie je osobné oslovovanie (face to face). Príprava dobrého diela a jeho realizácia môže byť veľkým dobrodružstvom, ktoré môže utužiť dobré vzťahy a vzájomné priateľstvá v spoločenstve.
Dajme o sebe vedieť
Keď už je naša vízia pripravená a odkomunikovaná aj s dôležitými dospelými, je užitočné, ak ju dokážeme komunikovať druhým s radosťou a nadšením. Práve táto radosť a nadšenie môžu spôsobiť to, že ľudia si nás začnú všímať, držať nám palce a niektorí aj podporovať. Naše nadšenie a zapálenie však môže spôsobiť to, že sa k nám pridajú aj ďalší a budú chcieť s nami spolupracovať na dobrom diele. Alebo sa stane to, že inšpirujeme inú skupinu ľudí v našej komunite k angažovaniu sa pre spoločné dobro. Stalo sa tak aj v prípade rodinného stretka, ktoré pripravovalo zábavnú angličtinu. K dobročinnosti ich podnietila rodinka zo susedstve, ktorá už dlhšie organizovala literárno-výtvarné dielničky. „Exempla trahunt.“ „Príklady priťahujú.“
Povzbudzujme deti, animátorov i seba
Všetko, čo za niečo stojí, niečo stojí. Aj zrnko musí odumrieť, aby prinieslo úrodu. Príprava a realizácia dobrého diela možno nebude jednoduchá a bude si vyžadovať množstvo času, energie, síl i „odumretie“ (napr. vzdanie sa nášho pohodlia…) Je to potrebné, aby vzniklo niečo dobré, aby vznikol „nový život“. Ak však prídu problémy, spomeňme si, prečo sme začali a čo chceme dosiahnuť. Spomeňme si, že našou snahou o angažovanosť a participáciu detského spoločenstva v našej miestnej komunite môžeme dať všetkým zúčastneným a hlavne deťom skúsenosť, ktorá bude vzácna, cenná a za ktorú nám budú raz vďační.
