Spiderman, Wonderwoman, Superman… Ich príbehy nás bavia. Hrdinky a hrdinovia z ríše fantázie sú takí úžasní. No keď príbeh skončí, povieme si: „Super, a teraz späť do reality“. Späť medzi deti, do našich stretiek a na tábory. Deti predsa potrebujú aj skutočných hrdinov. Animátorov – hrdinov každodennosti.
Cnosti pravého lídra
V knihe Hrdinské líderstvo (Heroic leadership) skúsený biznis-riaditeľ a motivátor s jezuitskou formáciou Chris Lowney hovorí, že piliermi líderstva sú:
- vnútorné porozumenie seba samého, svojich silných a slabých stránok,
- napredovanie v neustále meniacom sa svete,
- láskavý a trpezlivý prístup k ľuďom,
- oduševnenie pre veľké ciele
Myšlienky z tejto knihy, ako aj ďalšie zdroje nás inšpirovali k tomu, aby sme sa na hrdinstvo pozreli cez kritéria troch cností – pokora, odvaha napredovať a vernosť. Každý, kto vychováva predsa vedie. V našom prípade vedie deti ku kresťanskej zrelosti.
Animátor ako hrdina a cnostný líder potrebuje pokoru, aby nestratil pevnú pôdu pod nohami, potrebuje napredovať s odvahou, aby sa stal požehnaním pre svoje stretko. A vernosť bude dôkazom jeho lásky a obety. Môžeš byť takým aj ty.
V pokore začínaj
Podľa Tomáša Akvinského v pokore ide najmä o to, aby sme sa videli v celej pravde. Je dôležitá najmä keď niečo začíname a plánujeme. Keď chystáš program pre deti, v pokore si zodpovedaj, či to, čo chystáš deti skutočne potrebujú alebo je to len tvoja domýšľavosť. A potom si zváž, či to dokážeš zabezpečiť alebo potrebuješ pracovať v tíme. Pokora nás uschopňuje, aby sme poznali a uznali svoje reálne možnosti z hľadiska vedomostí, poznatkov, telesnej a duševnej zdatnosti, mravnej výšky. Je bránou k všetkým cnostiam, lebo je to práve naše ego, ktoré nám pre falošnú spokojnosť môže brániť napredovať k hrdinským ideálom.
S odvahou napreduj
Ak je pokora bránou, odvaha je silou bez ktorej sa hrdina nepohne. Svet sa dnes tak rýchlo mení. Čo včera fungovalo, môže zajtra potrebovať aktualizáciu. Niekoho by to mohlo vystrašiť, ale nie hrdinu. Ak tvoja skupinka prešľapuje na mieste, ak tvoji členovia odchádzajú, prispôsobuj sa realite, hľadaj nové možnosti, odvážne napreduj. Pápež František po synode o mládeži mladým odkázal:
Drahí mladí, budem šťastný, keď vás uvidím bežať rýchlejšie ako tí, čo sú pomalí a ustráchaní. Bežte „priťahovaní Svätou tvárou, ktorú tak milujete a ktorú adorujeme v Najsvätejšej sviatosti a spoznávame v tele trpiaceho brata. Nech vás Duch Svätý poháňa vpred v tomto behu. Cirkev potrebuje váš elán, vašu intuíciu, vašu vieru. Potrebujeme ich! No a keď dobehnete tam, kam sme sa my ešte nedostali, majte trpezlivosť a počkajte na nás. (Christus vivit 299)
Buď verne prítomný
Snažíme sa chápať, kde sa deti naozaj nachádzajú na svojej ceste životom? Aké sú ich túžby, sny a plány? Vieme, kde je skutočne ich duša? Podobne, ako keď sa Ježiš pevne rozhodol ísť do Jeruzalema (Lk 9, 51), rozhodol si sa už pre vernú službu konkrétnym deťom? Deti si zapamätajú, ako sa pri nás cítili a či sme tam boli, keď prišli. Zapamätajú si, či cítili, že sú pre nás dôležité. Kto má čas, má rád. Tento zdroj, ktorý stále máme, toto naše prítomné JA, ktoré si môžeme nechať pre seba alebo ho darovať. Práve toto môže byť tvoj heroický výkon. Nájsť si popri všetkom čas na malé deti. Možno sa druhým a niekedy aj tebe zdá, že márniš čas, že si mohol zatiaľ toľko veci vybaviť, toľko a toľko zarobiť. Chce to veľký výkon, veľký akt vôle a zanechania svojho falošného JA, aby to pravé JA mohlo vytvárať spoločenstvo..
Tak vidíš. Nemusí ťa pohrýzť pavúk, nemusia ťa operovať v supertajnom laboratóriu a nemusí ťa zasiahnuť žiara kryptonitu. Nehraj sa na to, čím nie si, hrdinsky rozvíjaj to, kým si.