V pondelok nás opustil vo veku nedožitých 60 rokov Dano Bédi, s ktorým sme úzko spolupracovali v posledných rokoch totalitného socialistického režimu a na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sme sa po nežnej revolúcii rozhodli zaregistrovať Hnutie kresťanských spoločenstiev detí – eRko. Zástupcov zo ZKSM sme vždy pozývali na naše celoslovenské snemy. Na priložených fotkách je Daniel na snemoch pozdravuje eRkárov. V roku 2012 sme mali CSE v Banskej Bystrici a záverečnú svätú omšu sme mali práve v jeho farnosti v Podlaviciach.
Chceme sa s vami podeliť o myšlienky ľudí, ktorí Daniela osobne poznali:
Maroš Čaučík: Daniela som spoznal počas aktivít “podzemnej cirkvi” za komunistického režimu ako odvážneho kresťana a svedka inšpirovaného Evanjeliom. Po roku 1989 sa stal tajomníkom a “dušou” Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže, v ktorom pracoval s Petrom Murdzom, Pavlom Benkom, Palim Kosseyom a mnohými ďalšími dobrovoľníkmi. Spolu rozbehli veľké dielo pre celé Slovensko. Daniel bol mimoriadne pracovitý a vždy ochotný poradiť či pomôcť. Tešil som sa na jeho úsmev a pokoj, ktorý šíril v čase keď sme sa denne stretávali na Špitálskej ulici. Tam mali svoje prvé kancelárie HKSM a eRko po Nežnej revolúcii, v čase keď sa naše hnutia laického apoštolátu rodín, mládeže a detí mohli začať rozvíjať v slobodnom prostredí.
Brigita Janovičová: S Danielom Bédim sme si roky „pozerali do okien“ a to pri začiatkoch HKSM a eRka v čase, keď sme pôsobili v maličkých priestoroch na Špitálskej ulici v Bratislave. Pomáhali sme si pri objavovaní zákutí ekonomiky neziskoviek, ktorá bola začiatkom deväťdesiatych rokov neznámym a neprebádaným územím. Spomínam si na jeho láskavosť, veselosť a takt, s ktorými riešil aj ťažké a nepríjemné situácie. Podstatnou črtou bola nádej, ktorú do nich prinášal. Myslím, že bol človekom, pri ktorom sa druhý človek mohol cítiť prijatý a ocenený vo svojej jedinečnosti.
Marek Michalčík: Pre mňa ale navždy zostane v pamäti spolu s Petrom Murdzom, Palom Benkom a ďalšími najmä ako priamy pokračovateľ diela Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla. Práve Danielova generácia má zásluhu na tom, že sa na Slovensku udržal fenomén stretiek (malých kresťanských spoločenstiev) a to napriek vlne konzumizmu, mečiarizmu a ďalších turbulentných vĺn 90-tych rokov. Daniel spolu s ďalšími bol pri zrode a prvých rokoch fungovania Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže, ktorého priamym pokračovateľom je dnes Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže /ZKSM/. Ale dôležitejšie ako nejaká organizácia je práve spomínaný fenomén malých spoločenstiev, ktorý je dnes rozšírený v mnohých podobách a je jedným z najdôležitejších zdrojov životaschopnosti kresťanov a cirkvi na Slovensku.
Zuzana Čaučíková: Daniel Bédi – vynára sa mi veľa spomienok, cez neho som sa ešte v totalite dostala na KLAP (kurz laického apoštolátu pre mladých), neskôr do eRka, absolvovala som prvých päť ročníkov púte Muráň-Levoča a mnoho ďalších akcií. Všetky spomienky spája to, nám dnes občas chýba: jeho ozajstný záujem o človeka a ochota pomôcť, riešiť a dotiahnuť veci dobre do konca aj ak si vyžadujú čas a veľké nasadenie a radosť zo života. Vďaka Daniel za príklad Tvojho života.
Terka Žitňanská: Keď si v týchto dňoch spomínam na Daniela, vždy rovnako sa mi pred očami srdca objaví jeho usmiata tvár ako sa so mnou rozpráva, väčšinou niekam kráčajúc a nesie pod pazuchou nejaké papiere – takto som ho často stretávala, keď sme spolu pracovali – ja v eRku a o v HKSM (teraz ZKSM) v 90-tych rokoch. To čo doteraz cítim ako jeho hlavnú jedinečnú vlastnosť bol pokoj a láskavosť a vnímavosť na potreby druhých a zároveň veselosť, aktivita a pohyb – vpred. Keď som si teraz prečítala, čo vyštudoval, zaujalo ma to, lebo robil mnohé veci rád – aj „papierovačky“ robil, akoby ich robil odjakživa – s radostnou energiou a aj s dôslednosťou. Teším sa, že sme šli kúsok cesty životom spolu a už teraz sa teším na stretnutie vo večnosti…
