Každý deň sa stretávame s malými výzvami: pomôcť kamarátovi, povzbudiť niekoho, kto je smutný, alebo jednoducho urobiť niekomu deň krajším. Možno sa to zdá malé, ba priam neviditeľné, a niekedy sa pýtame: „Robím dosť? Má to zmysel?“ Nie je dôležité, koľko skutkov urobíme ani či sú viditeľné pre ostatných – dôležitá je vytrvalosť, teda schopnosť konať dobro každý deň srdcom a nevzdávať sa.
Vytrvalosť v každodennosti
Vytrvalosť znamená schopnosť nevzdávať sa a pokračovať v snahe aj napriek prekážkam, únave, neúspechom či chvíľkovým sklamaniam – podobne ako sv. Terezka, ktorá každý deň hľadala spôsoby, ako konať dobro. Slovo pochádza z latinského perseverantia, čo znamená „stále pokračovanie“ alebo „nevzdávanie sa“ a je odvodené od slovesa perseverare – „neochvejne pokračovať“. Vytrvalosť teda znamená nevzdať sa, aj keď je niečo ťažké alebo frustrujúce, a pravidelne robiť malé kroky každý deň, aj keď výsledky nie sú okamžite viditeľné.
V každodennom živote sa vytrvalosť prejavuje vo všedných situáciách – pri škole, v rodine, v priateľstvách. Keď sa chceme učiť viac vytrvalosti, pomôžu nám tieto tri kroky:
- konať každodenné malé skutky lásky – pomôcť kamarátovi, usmiať sa na druhých, byť pozorný k potrebám blízkych,
- nevzdávať sa a skúšať znova – aj keď sa nám niečo nedarí, skúšame to znovu,
- prijať záväzok a robiť, čo sme sľúbili – venovať čas a energiu tomu, čo sme si predsavzali, dokončiť začaté a byť dôslední v malých aj veľkých veciach.
Vytrvalosť v každodennosti nás učí, že aj malé, nenápadné kroky majú význam a postupne vedú k veľkej zmene. Vytrvalosť a lásky k druhým môže meniť naše okolie i životy ľudí okolo nás.
Konať každodenné malé skutky lásky
Sv. Terezka z Lisieux každý deň hľadala spôsoby, ako byť láskavá a pomáhať iným, či už úsmevom, milým slovom, pomocou pri úlohe alebo obyčajným objatím. Nepotrebovala robiť veľké veci, aby zmenila svet – stačilo, že konala srdcom.
Keď sa svätá Terezka pripravovala na prvé sväté prijímanie, počas troch mesiacov si poznačila do svojho denníka 818 obetí a 2773 dobrých skutkov. Tieto čísla nie sú len o kvantite, ale o dôslednosti, vytrvalosti a odvahe konať dobro každý deň. Ukazujú, že aj detské srdce, ktoré sa rozhodne žiť s láskou, odvahu a vytrvalosťou, môže meniť svet okolo seba.
Nevzdávať sa a skúšať znova
Aj tento krok „nevzdávať sa a skúšať znova“ vidíme na živote sv. Terezky, konkrétne: hoci mala iba štrnásť a pol roka, túžila nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. a vytrvalo sa nevzdávala, kým nedostala súhlas. O niekoľko týždňov po návšteve Ríma dostala správu, že jej biskup povoľuje vstup do kláštora.
Život v kláštore nebol jednoduchý a Terezka prijímala všetko s radosťou. Pred obliečkou musela každá postulantka povedať, prečo vstupuje do kláštora. Terézia odpovedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Aj keď mala iba pätnásť rokov, predstavení jej vieru skúšali. Bolo to ťažké, ale Terezka sa nevzdávala a statočne znášala všetky skúšky, čo jej umožnilo zložiť večné sľuby 8. septembra 1890 ako Terézia od Dieťaťa Ježiša a od Najsvätejšej Tváre.
Prijať záväzok a robiť, čo sme sľúbili
Prijať záväzok a robiť, čo sme sľúbili znamená venovať čas a energiu tomu, čo sme si predsavzali, a nevzdávať sa ani pri ťažkostiach. Tento princíp vidíme aj na živote sv. Terezky. Začiatkom roka 1895, na podnet predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny), začala písať svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“
Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ, ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom. Trpezlivo znášala dennodenné šuchotanie a vyrušovanie istej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke, alebo pri praní s pokojom zniesla striekanie špinavej vody do tváre, ktoré spôsobila iná sestra. Mnoho si vytrpela kvôli chudobnej strave, mala veľké žalúdočné bolesti a trpela aj kvôli krutej zime, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Nikdy sa však nesťažovala – jej záväzok konať dobro a zostať verná povolaniu ju držal vytrvalú až do konca. Dostala tuberkulózu, vykašliavala krv a zomrela 30. septembra 1897 ako dvadsaťštyriročná.
Učme sa od sv. Terezky
Terezka nám dáva vzor: nevzdávať sa, byť vytrvalý aj pri prekážkach, prijímať záväzky a robiť, čo sme sľúbili, a konať dobro každý deň srdcom. Jej malá cesta lásky je pretkávaná vytrvalosťou v malých skutkoch lásky. Ak sa naučíme byť vytrvalí a konať všetko s láskou, môžeme svojím životom inšpirovať ostatných a meniť svet okolo seba – presne tak, ako to robila sv. Terezka.
