Vo veku 87 rokov zomrel 1.5.2012 katolícky kňaz Vladimír Jukl. Milí eRkári, chceme povedať mnohým z vás, ktorí ste nemali možnosť poznať tohto človeka a jeho príbeh, že patrí k tým, bez ktorých by eRko nebolo vzniklo. Prosíme vás o čas na spoznanie jeho príbehu a modlitbu za neho.
Vladimír Jukl a eRko
V 70-tych rokoch Mudr S. Krčméry oslovili pre prácu v „tajnom apoštoláte“ detí Eugena Valoviča, prvého predsedu eRka. Tak sa začala jeho spolupráca s Vladimírom Juklom.
eRko.sk: Ako si spomínaš na vaše prvé kontakty?
Evžen Valovič: Keď som sa vrátil v roku 1976 zo Žiliny, Vlado, s ktorým som spolupracoval v rámci Laického apoštolského hnutia, do ktorého patrili vysokoškoláci, rodiny a stredoškoláci, ma oslovil niekedy v roku 1978. V zmysle jeho systematičnosti mi povedal, že je veľmi pekné, že pracujem s deťmi, ale že by bolo veľmi prospešné, keby sme sa stretávali všetci tí, ktorí pracujú s deťmi. Myslím, že v roku 1980 sa mi podarilo dať dohromady stretnutie takýchto ľudí, zatiaľ v rámci Bratislavy. Pritom mi začal posielať ľudí, ktorí to už robili a vyšli z jeho „krúžkov“. Neskôr ma presvedčil, aby sme robili aj celoslovenské stretnutia, ktoré sa rozbehli asi v roku 1984. Bolo to v Banskej Bystrici (v Hriňovej), v Prešove, v Košiciach, v Trnave a v Žiline.
eRko.sk: Čo to pre Teba znamenalo?
E. V.: Určitú zmenu práce. Išlo o to, že dovtedy som pracoval v apoštoláte medzi stredoškolákmi a chodil som na zábavy – stretnutia aktivistov v rôznych oblastiach (Žilina, Prešov, Košice, Ružomberok, Poprad), kde som viac sa venoval odovdzávaniu informácii, sprostredkovaniu literatúry a podnecovaní vo vytváraní ďalších „krúžkov“. Akonáhle som začal mať stretnutia s „animátormi“ detí, cítil som potrebu „vzdelania“ a tak som začal študovať Katechetiku od Hollandera a začal som pracovať na príručke, ktorá by poslúžila pri práci s deťmi.
eRko.sk: Ako si spomínaš na Vladimíra Jukla? Čím ťa oslovil?
E. V.: Hoci som viac v mnohých oblastiach spolupracoval so Silvom Krčmérym, s Vladom som sa často stretával na stretnutiach Spoločenstva Agape, neskôr Fatima. Pritom som obdivoval jeho húževnatosť, systematičnosť. Prekvapovala ma tiež jeho vitalita a energia s akou chodil na turistiku. Spomínam si ako nás mladších na jednej túre asi pred 10 rokmi na Roháčoch poháňal dopredu. Zároveň v posledných desiatich rokoch ma oslovila jeho dobrotivosť a ako sa stále zaujímal, čo sa deje v Cirkvi.
Vladimír Jukl a Rebrík
Keď vznikal Rebrík, bolo treba, aby nás v témach s vieroučným obsahom vždy niekto usmernil. Takmer od začiatku bol týmto pomocníkom pre nás Vladimír Jukl. Do spolupráce s časopisom ho na odporučenie Evžena Valoviča pozvala šéfredaktorka Katka Jantáková (KJ).
eRko.sk: Akú úlohu mal VJ v časopise?
KJ: V roku 1994 bol Vladimír Jukl vymenovaný za cirkevného cenzora nášho časopisu. Túto funkciu vykonával do novembra 2011. Vždy pred zadaním do tlače si pozorne prečítal Rebrík a povedal nám svoje pripomienky. Čítal naozaj pozorne, lebo nás upozorňoval nielen na obsahové chyby, ale aj na preklepy. Vždy, keď telefonoval, aby ma upozornil na chyby, tak sa takmer až ospravedlňoval, že tam niečo našiel a že nám to musí vytknúť. Najradšej som však mala osobné návštevy u neho doma, keď bolo nutné vybaviť niečo osobne. Okrem pracovných vecí sa nikdy nezabudol spýtať na moju rodinu.
eRko.sk: Ako si naňho spolu s kolegyňou Brigitkou spomínate?
KJ: Bol s nami na dvoch rebríkovských táboroch Expedícii R v roku 1992 vo Vyšnej Boci a v roku 1993 na Krahuliach. Na Expedícii som v ňom objavila človeka s úžasným vzťahom k prírode. Bol veľkým turistom a znalcom prírodných zaujímavostí. Pre deti bol ako láskavý otec, ktorý im ukazuje čaro stvorenstva naokolo. Tento obraz Vladimíra Jukla doteraz vo mne asi najviac rezonuje.
Brigitka Janovičová: O Vladimírovi Juklovi, jeho živote pre Cirkev a dobro mnohých ľudí som vedela už dávno pred tým, ako som sa s ním stretla v eRku. Cez môjho otca, s ktorým sa poznal vo vysokoškolskom prostredí. Vedela som, že je často vypočúvaný tajnou políciou, prenasledovaný, no stále verný Cirkvi. Prvé dlhšie stretnutie s ním bolo, keď sa na Krahuliach konali jedny z prvých duchovných cvičení eRka, kde prišiel ako spovedník. Tu som objavila jeho skromnosť, obetavosť v službe iným. Pôsobil na mňa ako láskavý človek, bez trpkosti voči tým, ktorí mu ublížili, ako človek so záujmom o každého, človek s jemným humorom, cieľavedomý.
Viac o príbehu V. Jukla
Prečítajte si viac o živote Vladimíra Jukla na webe Fóra kresťanských inšttúcii. http://fki.sk/vladimir-jukl-uznie-je-medzi-nami/